Princíp činnosti

Vytváranie nánosov na častiach zariadení, ktoré prichádzajú do styku s vodou, je spôsobené prítomnosťou solí vo vode a závisí predovšetkým od množstva hydrogénuhličitanu vápenatého Ca(HCO3)2, hydrogénuhličitanu horečnatého Mg(HCO3)2, uhličitanu vápenatého CaCO3 a uhličitanu horečnatého MgCO3. Ak koncentrácia týchto uhličitanov prekročí hodnotu ich rozpustnosti vo vode, nastane ich vyzrážanie vo forme kryštálov na stenách zariadenia. Kryštály pevne priľnú k stene a začne sa vytvárať tuhý nános (vodný kameň resp. inkrust). Proces pokračuje ďalším rastom kryštálov na stenách zariadení zo zlúčenín (solí), ktoré sa nachádzajú v roztoku. K rastu kryštálov dochádza, ak je pri stenách zariadenia presýtený roztok.

Magnetická úprava vody využíva magnetické pole a hydrodynamické vlastnosti vody, aby sa zabránilo vytváraniu kryštálov solí na stenách zariadení .

Pri prúdení vody cez dostatočne silné a špeciálne orientované magnetické pole sa v objeme vody vytvárajú centrá kryštalizacie (obyčajne sú to feromagnetické oxidy železa), na ktorých kryštalizujú rozpustené soli. Vznik týchto nanokryštalov v objeme vody odčerpáva z vody soli a tým odstaraňuje presýtenie roztoku. K vytváraniu precipitátov dochádza preto vo väčšej miere v objeme vody ako na stenách zariadenia.

Na úpravu majú vplyv všetky faktory, ktoré vedú k presýteniu roztoku, predovšetkým obsah kysličníka uhličitého. Ak je koncentrácia CO 2 nižšia ako rovnovážna koncentrácia, voda je presýtená uhličitanom vápenatým, a preto je nestabilná a dochádza k vyzrážaniu kryštálov uhličitanu vápenatého. Magnetická úprava takejto vody je obzvlášť efektívna.

Magnetická úprava vody je úspešná pri určitom zložení vody z hľadiska obsahu solí: funguje pre uhličitany (viď opis vyššie), ale ak je tvrdosť vody spôsobená obsahom solí síry, magnetická úprava je neefektívna.

Magnetická úprava vody funguje nielen preventívne tak, že zabraňuje tvorbe tuhých nánosov, ale postupom času dochádza aj k odstraneniu starých inkrustov zo stien potrubí a zariadení.

V neupravenej vode sú viditeľné kryštály CaCO 3 , ktoré sú v praxi pevne prichytené na stenu potrubia, kotlov a pod. Tento proces pokračuje tvorbou tuhého nánosu, ktorého hrúbka s časom rastie.		Pôsobením magnetického poľa v objeme vody vzniká namiesto pevných kryštálov vodného kameňa jemný disperzný migrujúci kal.

Použitím tejto fyzikálnej úpravy nedochádza k odstráneniu pevných látok z vody, tie sú vo vode zachované, čo je veľmi dôležité ak sa takáto voda používa ako pitná.

Aplikácia magnetickej úpravy vody vedie k zjednodušeniu a zlacneniu prevádzky zariadení pracujúcich s horúcou vodou bez nutnosti jej chemickej úpravy. Ušetria sa náklady na chemickú úpravu a zariadenie je šetrnejšie k životnému prostrediu.